Astronómia – staroveká, stredoveká, novoveká. 


  Vznikom, stavbou, vývojom, rozložením , pohybom a vzájomným pôsobením vesmírnych telies a ich sústav sa zaoberá ASTRONOMIA- jedna z najstarších vied. Prvé astronomiské poznatky nachádzame u starých kultúrnych národov, akými boli v Európe Briti, v Afrike Egypťania, v Ázii Sumeri, Babylončania a Číňania, v Amerike Mayovia. Pravdepodobne v 5. tisícročí pred našim letopočtom sa začal používať na astronomické meranie gnomón. Je to prístroj , ktorým sa určovala výška Slnka. Bola to obyčajná tyč kolmá na vodorovnú plochu.V 3. tisícročí pred naším letopočtom používali na meranie času cez deň slnečné hodiny Egypľania. Na Níle bývali pravidelne každý rok záplavy. Aby ich neprekvapili , vyvinuli spoľahlivý kalendár, ktrý sa spájal s hviezdou Sírius. Hviezda Sírius sa každý rok po 70-dňovej neviditelnosti po prvý krát objaví 19.júla. Síriova perioda trvá 1460 dní ( štyrikrát 365 ) , slnečný rok sa tak zhodoval so Síriovým rokom.Príprava kalendára bola hlavnou úlohou astronómie., ktorá bola v Egypte na vysokej úrovni. Vroku 2461 pred n.l. Číňania prvýkrát zaznamenali konjukciu planét.Približne 2000 rokov pred n.l. poznali pohyb Slnka tak presne, že mohli predpovedať zatmenia Slnka a Mesiaca. Babylončania v období 2400 až 2200 pred n.l. poznali päť „blúdivých hviezd“-planét .. V roku 1361 pred n. l. v Číne prvý krát zaznamenali zatmenie Mesiaca. V Mezopotámií bola v 8. storočí pred n.l. zavedená pravidelná astronomická pozorovacia služba. Približne zo 7 . storočia pred n. l. pochádza najstaršia učebnica astronomie Mul apin. Prvý známy hviezdny katalog , obsahujúci pomerne presné polohy 809 hviezd, bol zostavený v 4.storočí pred n. l. v Číne. Gréckej astronómií vďačíme za významných astronómov a za utvorenie geocentrického svetového systému. Pytagoras ako prvý vyslovil myšlienku že Zem je guľa a nachádza sa v strede vesmíru.

K významným astronómom Staroveku patrili i Táles z Miléta , Anaximandros, Filolaos,Demokritos, Aristarchos zo Samu,Aristoteles, Herakleides z Pontu, Archimedes,Ptolemaios a ďalší.
Ptolemaios – autor diela Almagest.Toto dielo možno pokladať za encyklopédiu celej antickej astronómie. Pozostáva z 13 kníh, objasňuje základy sférickej astronómie.
Základné tvrdenia Ptolemaiovej geocentrickej svetovej sústavy: 
1. Zem je guľatá
2. Zem je v strede nebeskej sféry.
3. Zem nevykonáva nijaký postupný pohyb
4. Všetky nebeské telesá sa pohybujú tak, že ich pozorovaný pohyb možno vysvetliť radom kruhových pohybov
5. Planéty sa pohybujú po epicykloch, ktorých stredy obiehajú okolo Zeme po väčších kružniciach – deferentoch
6. Stredy obežných apicyklov Merkúra a Venuše sa pohybujú vždy v smere Slnka, pričom obehnú okolo Zeme po deferentoch za rovnaký čas ako Slnko
7. Mars, Jupiter a Saturn vykonávajú obeh po svojich epicykloch práve za jeden rok , pričom ich poloha na epicykle je orientovaná vždy tým istým smerom vzhľadom na stred epicyklu, ako je orientovaný smer Slnka od Zeme.
8. Dráha Slnka a Mesiaca je vzhľadom na stred Zeme položená excentricky.
. 
V Stredoveku – pravdepodobne najznámejšia v tejto dobe bola a astronómka a matematička Hypatia z Alexandrie, bola správkyňou Veľkej knižnici v Alexandrii., pri jej obrane položila svoj život. Napísala významnú prácu o algebre a vytvorila tiež tabuľky pohybu ťažkých telies na základe Ptolemaiovho modelu a pomáhala pri zostrojení rovinného astrolábu. V roku 391 n. l. mnohí alexandrijskí vedci odišli do Sýrie a Iránu. Grécke astronomické diela sa začali prekladať do sýrskeho jazyka a prenikať do arabskej oblasti. Pokračovateľmi Ptolemaiovho diela sa stali nestoriáni v Sýrii, ale najmä Arabi v Bagdade a neskôr i v Strednej Azii. V Bagdade bolo v roku 829 založené astronomické observatórium, vybavené dokonalejšími prístrojmi aké predtým používali v Alexandrii. Predstavy arabských astronómov o vesmíre ovplyvnila najmä Plotemaiova geocentrická sústava. Vlastným pozorovaním , ale použil aj údaje z Almagestu určil Abu Allah Mohammad ibn Jabir Al-Battani v období 858 -929 pomerne presnú hodnotu precesie a sklonu ekliptiky. . Zostavil veľmi presné tabuľky pohybu Slnka a Mesiaca. Perský astronóm Abd al Rahman Al-Sufi v období 903-986 uskutočnil revíziu Hipparchovho katalógu hviezd a na zaklade nových pozorovaní určil presnejšie zdanlivu jasnosť hviezd .Mohammad Abuĺ-wafa Al-Buzjani v období 940-9980objavil variácie v pohybe Mesiaca. Arabský astronóm Ibn Yunus v období 950-1009 zostavil nové tabuľky pohybu planét ( Hakemické tabuľky) . V stredoázijskom Chorasáne určil Abu Rajhan Muhammad al- Biruni v období 973-1048 novou , originálnou metódou rozmery Zeme , opísal zmeny farby Mesiaca počas jeho zatmení a uplatňoval heliocentrickú myšlienku o rotácii Zeme a o jej obehu okolo Slnka. Arabský filofof, lekár Abu Ali al-Hussain ibn Abdallah ibn Sina, hlásal večnosť a nezničiteľnosť hmoty, ovlyvnil európsku vedu až po renesanciu.. Rozvoj astronómie pokračoval aj v Číne. Astronóm Jang Wei-T v roku 1054 zaznamenal vzplanutie supernovy, ktorej pozostatkom je Krabia hmlovina.. Začiatkom 14. storočia matematik a astronóm Kuo Šou- Ting zostavil kalendár s dĺžkou roka 365,242 dňa. Tento kalendár bol zavedený v Číne roku 1281 a svojou kvalitou sa vyrovnal europskemu kalendáru po neskoršej gregoriánskej reforme. V strednej Amerike vynikal v astronómii a v matematike indiánsky národ Mayov (dvadsiatková sústava a používanie nuly). Na pozorovanie oblohy im slúžili observatórium postavené okolo roku 1000 v Chichén Itzá v Mexiku. V prvej polovici 15. storočia dosiahlo vysokú úroveň observatórium v Samarkande. V Európe bola astronomická aktivita v tomto období veľmi nízka. Až po prvých križiackých výpravách v polovici 12. storočia spoznali na západe Ptolemeiovo dielo.

Almagest a komentáre k nemu boli hlavným prameňom učebníc v celom západnom svete. Prvou takou učebnicou bol Tractatus de Sphaera. Napísal ju Angličan John Halifax z Holywwodu, ktorý až do svojej smrti prednášal astronómiu na univerzite v Paríži.. Toto dielo sa používalo na univerzitách až do Galileiho čias. Hlavným poslaním astronómie bolo zostavovať čoraz presnejšie tabuľky pohybu planét, pričom sa dôsledne vychádzalo z Ptolemaiovej predstavy geocentrickej sústavy. Po oslobodení španielských krajín od Arabov v polovici 13. storočia na príkaz kráľa Alfonza X. Kastílskeho boli zostavené nové astronomické tabuľky, ktoré sa používali v Európe celé desaťročia. K spresneniu astronomických pozorovaní prispeli aj mechanické hodiny, ktoré objavili v Európe okolo roku 1300..V roku 1310 uverejniltalian Pietro D Abano spis Lucidator astronomiae, v ktorom vyslovil názor , že nebeské telesá nie sú upevnené na sférach , ale že sa pohybujú volne v priestore. V roku 1440 nemecký kardinál Mikuláš Krebs Kuesánsky v spise De docta ignorantia veľmi jasne formuloval svoje pochybnosti o správnosti tradičného geocentrického učenia. O spresnenie geocentrickej svetovej sústavy sa zaslúžili rakúsky astronóm Georg von Peuerbach a nemecký astronóm Johann Muller, ktorý pôsobil aj v Bratislave. Vytvorili hviezdne tabuľky Ephemerides Astronomicae (1474), boli vrcholom a súčastne aj posledným úspechom astronómie pred Mikulášom Koperníkom.


Celkom nový pohľad na vesmír, ktorý sa definitívne rozchádzal s Ptolemaiovým geocentrickým systémom, uverejnil v roku 1543 poľský astronóm Mikuláš Kopernik v diele Derevolutionibus orbium coelestium ( O pohyboch nebeských sfér). Ako prvý v histórii podal v zásade správnu schému slnečnej sústavy, často sa preto pokladá za objaviteľa slnečnej sústavy. Veľmi presne určil aj pomerné vzdialenosti planét, pričom si zvolil za jednotku vzdialenosti dnešnú astronomickú jednotku (stredná vzdialenosť Zeme od Slnka). Koperníkove relatívne vzdialenosti planét od Slnka sa veľmi málo odlišujú od hodnôt modernej astronómie.
,Koperníkov heliocentrický systém so Slnkom v strede vesmíru možno zhrnúť do nasledujúcich téz:
1. Zem vykonáva denný pohyb okolo svojej osi od západu po východ, čomu zodpovedá zdanlivý pohyb nebeskej sféry od východu na západ
2. Zem vykonáva ročný pohyb okolo Slnka v smere od západu na východ, čomu zodpovedá zdanlivý pohyb Slnka v tom istom smere
3. Zemská os vykonáva ročný kónický posun okolo kolmice k ekliptike v smere od východu na západ, čomu zodpovedá pozorovaný precesný pohyb
4. Všetky planéty sa pohybujú okolo Slnka tým istým smerom, zhodným so smerom pohybu Zeme okolo Slnka
5. Všetky planéty sa pohybujú celkom rovnomerne po kružniciach , ktorých stredy sú mierne excentricky položené vzhľadom na stred Slnka.
6. Stredy excentrických kruhových dráh planét vykonávajú okolo stredu Slnka epicyklické pohyby.
   
  Zprírodnovedného hľadiska mali poprední vedci vážne výhrady voči Kopernikovmu učeniu. Tycho Brahe , najlepší pozorovateľ všetkých čias až do objavu ´dalekohľadu,bol zástanca aristetolovskej fyziky, odmieta veľkú vzdialenosť hviezd od Zeme..
  V roku 1578 vyšla v Banskej Bystrici prvá tlačená kniha s astronomickou tematikou na Slovensku. Bol to spis Traktát o kométe od banskobystrického učiteľa Jakuba Pribitzera. Medzi astronómov novoveku zara´dujeme:Tadeáš Hájek z Hájku, Tycho Brahe,GiordanoBruno, Johannes Kepler, Galileo Galilei, Jan Hewel, 
Isaac Newton, Edmond Halley, Albert Einstein a ďalší.