Vesmírne rekordy

NAJHORÚCEJŠÍ PLANETÁRNY POVRCH V SLNEČNEJ SÚSTAVE  
Povrch Venuše má stále teplotu 470 stupňov Celzia, na Merkúre môže teplota vystúpiť až na 420°C. Silná vrstva oblačnosti na Venuši zadržiava teplo planetárneho povrchu, takže teplota v noci je rovnaká ako teplota na poludnie. (Teplota je tu taká vysoká, že kamene na Venuši slabo červeno žiaria!)

NAJVÄČŠÍ KRÁTER V SLNEČNEJ SÚSTAVE 
Panva Južny pól-Aitken na Mesiaci s priemerom 2 500 km. Táto prastará jazva po dopade je taká rozrytá neskoršími menšími krátermi, že trvalo až do roku 1994, kým bola objavená sondou Clementine. Až mapovanie povrchu, ktoré tato sonda vykonávala, odhalilo na odvrátenej strane panvu hlbokú 12 km.

NAJVYŠŠIA HORA V SLNEČNEJ SÚSTAVE 
Ascraeus Mons a Olympus mons na Marse, ktoré od svojho úpätia zhodne dosahujú výšku 25 km, a Maxwellovo pohorie na Venuši, ktoré je o 11 km nad stredným polomerom planéty. Najvyšším vrcholom na Zemi je pri meraní od hladiny mora Mount Everest (8,8 km), ale celkovo najvyššia je havajská Mauna Kea, ktorá sa od dna oceánu, na ktorom stojí, vypína so výšky presahujúcej 9 km.  

NAJVÄČŠIE ÚDOLIE V SLNEČNEJ SÚSTAVE 
Údolie Valles Marineris na Marse dlhé približne 4 000 km, široké až 600 km a hlboké až 8 km. Keby bolo Velles Mariners v Európe, ťahalo by sa napríklad od Paríža po Ural, ktorí je hranicou medzi Európou a Áziou!

NAJVÄČŠÍ MESIAC V SLNEČNEJ SÚSTAVE 
Jupiterov mesiac Ganymedes s priemerom 5 268 km. Aj keby Ganymedes obiehal namiesto Jupitera, mohli by sme ho pozorovať ako vcelku jasnú planétu! Ganymedes ja väčšia ako Merkúr či Pluto. Ak by sme počítali aj hrúbku atmosféry, bol by však najväčším mesiacom slnečnej sústave Saturnov Titan, ktorý by Ganymeda tromfol o 250 km. 

 NAJVÄČŠIA PLANÉTA V SLNEĆNEJ SÚSTAVE 
Jupiter s priemerom 11-krát väčším a s hmotnosťou 317,8-krát väčšou ako zem. Jupiter má väčšiu hmotnosť než zvyšné planéty, mesiace, planéty, a kométy dohromady. 

HVIEZDA S NAJVÄČŠOU HMOTNOSŤOU
Eta Carinae je asi 150-krát hmotnejšia ako Slnko. Nie je isté, či je táto hviezda jediná, alebo či ide o dvojhviezdu.

HVIEZDA S NAJNIŽŠOU HMOTNOSŤOU 
Cliese 150c, hviezdička s hmotnosťou len jednej desatiny hmotnosti Slnka. Je to asi najnižšia hmotnosť, akú môže hviezda mať, aby bolo ešte stále hviezdou, teda aby v nej mohli prebiehať termonukleárne reakcie.

NAJBLIŽŠIA HVIEZDA 
Najbližšou hviezdou k slnečnej sústave je Proxima Centauri, člen systému Alfa Centauri. Tento chladný červený trpaslík je od nás vzdialený asi 4,25 svetelného roka : ostatné dve hviezdy zmieneného systému sú od nás o 0,1 svetelného roka ďalej.
NAJPOČETNEJŠIA GUĽOVÁ HVIEZDOKOPA 
Omega Centauri s 1,1 milióna hviezd. Táto guľová hviezdokopa ma v priemere 180 svetelných rokov.

NAJHMOTNEJŠIA GALAXIA 
Obria eliptická galaxia M 87 v súhvezdí Panny, obsahujúca hmotu ako 800 miliárd Sĺnk.
M 89 je členom kopy galaxií v Panne.